Na polceste sériou Temná Veža

Muž v čiernom unikal cez púšť a pištoľník kráčal v jeho stopách.

Tak znie jedna z najslávnejších úvodných viet, ktorou sa začína prvý diel s názvom Pištoľník. Kto je muž v čiernom a prečo ho Roland na svojej ceste k Temnej veži prenasleduje? Prečo sa pištoľník vôbec vybral cez smrtiacu púšť na ešte omnoho dlhšiu púť za vežou? To sú otázky, odpovede ktorých sa vám budú odkrývať pomaly a postupne, zatiaľ čo budete Rolanda sprevádzať pri jeho strastiplnom putovaní za napĺnením svojho osudu. Práve onen osud je jedným z ústredných motívov celého príbehu - osud, povinnosť a nutnosť porozumieť jeden druhému na ceste za vyšším cieľom. Každý z motívov je vidieť na koexistencii ústredného ka-tet - to je vo vysokej reči z Rolandovho sveta pomenovanie pre skupinu jedincov, spojených dokopy spoločným účelom. Aj keď pištoľník spočiatku putuje sám, čoskoro sa dozvie, že bez pomoci týchto ľudí svoj cieľ nikdy nedosiahne. V nasledujúcich odstavcoch sa venujem vysvetleniu, prečo je podľa mňa tento ka-tet fascinujúci.

A teraz trochu o svete týchto kníh - keďže ten náš nie je opísaný nijak výnimočne, sústredím sa na ten Rolandov - ten s názvom Stredsvet, ktorý podľa slov jeho obyvateľov už dávno postúpil. Tento výraz popisuje skutočnosť, že sa výrazne zmenil oproti tomu, ako vyzeral kedysi. A vôbec to nebola zmena k lepšiemu, pretože čo ho pretvorilo takmer na nepoznanie, boli predovšetkým vojny a zlá mágia. Spoločenstvá sa rozpadli, mesta boli znivočené, príroda utrpela vážne rany. Je to svet, ktorý mohol kedysi vyzerať ako ten náš, a s najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak aj bolo - počas jeho spoznávania sa stretnete s nejednou nápovedou, že predtým, než postúpil, mnoho vecí v ňom fungovalo rovnako, ako v tom našom (technológiu nevynímajúc). Tie časy si už však nik nepamätá a spomienky na ne sa nezachovali dokonca ani na papieri, ktorý je v tomto svete veľmi vzácny, a tak sa o vtedajších dobách dozvedáme len skrz náznaky v podobe najrôznejších pozostatkov.

Na budovanie sveta je v tejto sérii kladený veľký dôraz a knihy sú písané štýlom, ktorý jeho detaily odkrýva len veľmi pomaly, čo čitateľa úspešne drží v neustálej zvedavosti. Tento rozsiahlý a tajomný svet je podľa môjho názoru najsilnejšou stránkou celej série, a je hlavným dôvodom, prečo sa všetkými tými stovkami strán oplatí prehrýzť. Výraz "prehrýzť" som použil preto, že sa jedná o značne zdlhavú záležitosť a zádrheľom na tejto dlhej ceste môže byť často dej, ktorého odvíjanie je v niektorých častiach ozaj pomalé a musím skonštatovať, že pre mňa sem-tam aj nezáživné. Aj preto v ďalších riadkoch rozoberiem moje rozporuplné pocity z doterajšieho čítania.